Odhalenie

Prológ

Tak začnem od začiatku...

Volám sa Alex May, mám 19 rokov a milujem moju BF a zároveň sestru. Volá sa Natalie Fell a je o dva roky mladšia. Ona je presná kópia mňa. Práve sme sa prisťahovali z Doncasteru do Londýna na Robert Street. Najlepšie na tom je že tu budeme len sami. Bývajú tu One Direction, to znamená, že tu je aj Louis. On je môj najlepší kamoš. Nie len kamoš, on je niečo ako Friends with Benefits. No, ešte idem naspäť k One Direction. Natalie ich miluje. Je do nich zbláznená. No a ja? Mám ich rada, ale nie som ich fanúšička. Natalie je celá zbláznená do Harryho. Ja neviem, čo bude robiť, keď ho stretne. S Natalie sa vo všetkých veciach dopĺňame. Spoznali sme sa, keď sme mali 8. Hrávali sme sa spolu na ihrisku a raz mi zobrala lopatku a ja som ju chcela zbiťa vtedy sme sa videli prvý krát. A keď sme sa videli, ako keby sme videli samú seba. Tak nám to proste nešlo a až potom nám povedala moja nevlastná mama a môj otec ako to je. Môj otec spal s Natalinou mamou. Super však? No a moja mama, zomrela pri pôrode. Ona ma poriadne ani nevidela, ale zmierila som sa s tým. Mám sestru.

Alex...

Natalie... 

I don´t believe~ 4

Pohľad: Dianka

Fuj, to bol sen. Otvorila som oči a snažila sa spamätať z toho najkrajšieho sna.  Alebo.... žeby to nebol sen. Vbehla som do spoločnej izby a hľadala svoje rifle, ktoré skončili na pohovke. Šmátram po vreckách a ... oni sú tu. Cigarety ktoré som včera Zaynovi zhabala. Takže to rozhodne sen nebol. Lebo ja ani Andy nefajčíme. „Preboha ! Ja som sa bozkávala so Zaynom Malikom !!!“ zvískla som na celú izbu a zrazu som len počula tlmený zvuk. Pootvorila som dvere do Andynej izby a našťastie som stihla uhnúť, lebo by som schytala vankúšom. „Môžeš byť tichšie ? Snažím sa spať!“ tlmene hulala s hlavou pod vankúšom. Nemohla som ju nechať tak. Skočila som k nej na posteľ a tým som ohrozila svoj život. „No tááák, Andy vstávaj! My sme boli s One Direction !“ hádzala som s jej nevládnou rukou. „Ja viem a ty si sa bozkávala so Zaynom, počula som!“ šmarila po mne paplón a tým ma umlčala. „Slečny? Smiem vstúpiť?“ ozval sa hlas hotelového poslíčka. Zabuchla som dvere do Andynej spálne a otvorila poslíčkovi. „Ste slečna Dančová ?“ rýchlo som prikývla. „Toto je pre vás.“ A vtisol mi do rúk obrovskú kyticu žiarivo červených ruží. „A toto je pre slečnu Šofrankovú.“ Druhá kytica tentoraz snáď tucet slabo-rúžových ruží. „A ešte telefónne číslo na ktoré máte hneď zavolať. Týka sa to vašej práce.“ Položila som ruže na stôl a z kabelky vytiahla prepitné pre poslíčka. „Ďakujem“ vtlačila som mu peniaze do ruky a zabuchla za ním dvere. „Počula som dobre ? Niečo mi prišlo ?“ vykukla z dverí blonďatá hlava. „No áno. Ale ty si Harryho nechcela že ?“ zaškerila som sa na ňu a podala jej kyticu. Ona mi na oplátku vyplazila jazyk. „Jéééj...“ rozplývala sa na celú izbu. „Čo tam máš ?“  pribehla som k nej a ona mi podala lístoček. Na ňom stálo : „Si nehorázna zlodejka. Ukradla si mi srdce!“ omg ten je romantik, ale originálny romantik. „A ty ?“ vytiahla som vlastný lístoček. „Okno!““  „To myslí vážne ?“ Andy sa zhrozene dívala na lístoček. Asi jej to ešte nedoplo. Dobehla som k oknu, z ktorého bolo vidno na námestie. Otvorila som okenice a vykukla von. Na kamenných dlaždiciach bolo ružovými lupeňmi vyskladané : „I love you !“ skoro som sa rozplynula. Andy to už doplo a preto už stála vedľa mňa. „Ou, to je krááásne!“ poriadne zatiahla. Zrazu sa zdvihol vietor a rozvial lupienky po ulici. Ľudia si chytali lupienky do rúk a zaľúbené páry sa pod baldachýnom z lupeňov pobozkali. Bolo to tak romantické. Ale jeho som nevidela. Zazvonil mi telefón. „Tak čo páči ?“ ozval sa ten známy hlas. „Samozrejme, ďakujem. Kde si?“-„Prepáč, teraz nemôžem, ale neboj ja sa objavím, ľúbim ťa.“ mala som hrču v krku. „Aj ja teba.“ Povedala som a telefón pípol. Andy na mňa sprisahanecky žmurkla a už vytáčala číslo tej reklamky pre ktorú ideme fotiť.

Pohľad: Andy

Tá romantika ktorú vytvoril Zayn. Aách jaj. Ale, ja som bola tiež prekvapená. Harry sa pochlapil. Veľmi ma potešil, ale ak si myslí že mu zavolám, je na veľkom omyle. Počkám si, kým príde sám. „No, Didi, pohni musíme ísť.“ Ja už som bola oblečená, no Dianke to dnes nejak trvalo. Konečne sme vypadli z izby a vonku nás už čakalo auto. Viezli sme sa dlho, až sme zastavili pri známej ulici. Priamo pred palácom samotnej kráľovnej. Vystúpila som von, kde už mi niekto triasol rukou. „Ahoj som Jilly. Veľmi rada vás spoznávam. Som asistentka fotografa Hogusa. Pochádza zo Švédska, preto sa nedivte tomu menu.“ Pri poslednej vete sa zvonivo zasmiala. „A to budeme fotiť tu ?“ Dida sa zatvárila nechápavo. „Nie, poďte.“ Povedala Jill a my sme ju nasledovali. Dostali sme sa tam, kde sme sa včera poobede kochali krásou Temže. London Eye sa nám ukazoval v celej kráse a za nami sa týčil veľký biely stan. „Tu sa prezlečiete do spoločenských šiat a fotiť sa bude na tom ventilátore.“ Prstom nás nasmerovala na veľkú šachtu. „Neskôr prídu aj chalani. Budete fotiť aj spoločné foto.“ Pri týchto slovách sa usmiala tak potmehúcky. Divné ale  v pohode. Navliekli nás do fakt brutálnych šiat. Ja som dostala svetlo béžové s hrubým opaskom pod prsiami. Taký typický grécky štýl. A ešte bombastické volánové fialové šaty , ktoré sa podobali na tortu. No stále som na tom bola lepšie ako Dida. Tá dostala presne to, čoho sa bála a čo vonkoncom nechcela. Svadobné šaty. Nádherne riasené, celý hrudník mala v korzete a posiaty kamienkami. Sandáliky boli podobné. Druhé šaty mala s leopardiou potlačou. A lodičky s vybíjaním pukmy. Vlasy nám prelakovali na stranu. Fotenie bolo nesmierne zábavné, najmä keď sa Dida snažila dostať v tých svadobných na ventilátor. Na chvíľu nás zahalila biela látka ktorú vydulo, ale keď sa nám ju podarilo skrotiť, skoro sme obe odpadli. One Direction v oblekoch. Bože modely, jasné tí chalani s ktorými budeme fotiť. A v tom sa mi pohľad zastavil na Zaynovi, ktorý mal zjavne problém zavrieť ústa.

Pohľad: Zayn

Za stáleho smiechu sme vystúpili z auta. Niall do mňa drgol, zatiaľ čo som si napravoval kravatu. Zdvihol som pohľad a zahľadel sa smerom ktorým sa dívali všetci. Padla mi sánka a to doslova. Na mestskom ventilátore, na ktorom sa malo fotiť, stála Dida. Prečo hovorím Dida. Stál tam anjel. Krásne svadobné šaty jej viali ako im vzduch prikázal a ona zachytila môj pohľad. Len sa usmiala a prstom ukázala na bradu. Rýchlo som zavrel ústa. „Videl si Andy?“ štuchol do mňa Harry a ja som až teraz zaregistroval tiež krásne upravenú blondínku v šatách gréckej bohyne. No mňa v tejto chvíli zaujímala Dida. 

Hi babes, už dlhooooo som vám nepridala časť. Všimla som si, že ffku čítate, no na mňa nejako kašlete. Veľmi prosím, nejaké komentáre. Kritika, to je hlavné čo potrebujem. Chcem sa zlepšovať a v s tým mi pomôžete iba vy :D rorXD

Nová story? :O

Ahoj.. ja budem pridáávať nový príbeh ktorý bude.... To neviem... Neviem s kýým nakoniec bude.. :D A  bude sa volať Detection... :D Tak zajtra sem pridám prvú časť... :*

#K

I don´t believe 3~

Pohľad : Dianka

„Hej, to je super!“ odpovedala som už asi na stú otázku položenú od chalanov. Najprv som sa rozprávala s Liamom, ale neskôr došiel aj Zayn, no a Louis s Niallom sa pridali tam, kde bolo najviac. Andy zaspala na pohovke a Harry sa k nej potichúčky pritúlil, až mi to bolo smiešne. Ja som chcela, aby si ma všímal Zayn, no on nejak, nejavil záujem. Preto ma prekvapila jeho otázka : „Nechceš sa ísť prejsť ? Ju Harry tak skoro nepustí.“ Ukázal prstom na dvojku na pohovke a ja som sa zasmiala. „Tak, prečo nie ?“ kývla som a so Zaynom sme sa za trápneho ticha vydali zo stanu. „Kam ?“ hlavou som naznačila otázku. „No, mám pár miest. Teda ak tam chceš ísť? Je tma a neviem ako si na tom z energiou. Možno to bude dobrodružstvo.“ Posledné slovo preniesol s vtipným výrazom v tvári. „Hor sa do dobrodružstva!“ a vyrazila som vpred. „Uhm, Dida ?,“ otočila som sa z otázkou v očiach, „ideš opačne.“ Prekrútila som očami a vrátila som sa k nemu. Bez rozmýšľania som ho chytila za ruku a keď sa prekvapene zadíval, nenapadlo ma nič iné ako : „Ty vedieš!“ a rukou som naznačila smer. Ťahal ma asi pol hodiny, až sme sa ocitli na moste, vedúcom ponad Temžu. Bola nádherne vysvietená a keďže most bol dosť vysoko, bol odtiaľ nádherný výhľad na mesto. „Wow, sem berieš baby na prechádzky?“ otočila som sa na neho a žmurkla. Len sa zasmial a vyťahoval cigarety. „Nekaz mi to!“ povedala som a s úsmevom som mu krabičku z ruky vytiahla. Schovala som ju do vrecka riflí a ďalej pozorovala nočný Londýn. „Vieš, že si poriadne drzá ?“ postavil sa vedľa mňa a keď som sa na neho pozrela, prstom mi frnkol do nosa. „Hovoria to o mne.“ Prehodila som do ticha. „Pozri, asi by som na to nemal ísť tak rýchlo, to je Harryho parketa ale,“ čo ? o čom to hovorí?, „ja sa bojím, že mi utečieš.“ Zdvihol mi rukou hlavu a zadíval sa mi hlboko do očí. „Ak je to na teba rýchlo tak...“ zastavila som ho mojím prstom na jeho ústach. On sa usmial, jednou rukou mi zobral ruku z jeho tváre a druhou mi prešiel jemne po líci. Zasa sa mi zadíval do očí, ale teraz sa jeho tvár začala približovať. Nechcela som ho zastaviť a tak sa ani nie o sekundu jeho pery obtreli o tie moje a on ma veľmi jemne pobozkal. Bolo to to najkrajšie čo som kedy zažila. Odtiahol sa a ja som čakala bezvedomie. Keď neprichádzalo, moje ruky skončili na jeho krku a moja prosba bola vyslovená nahlas : „Ja ešte chcem!“ a dupla som si nohou aby to nabralo ten pravý detský štýl. Zasmial sa tým svojím brutálnym úsmevom a pritlačil ma k stĺpu mosta. Takto sme sa tam zamestnávali asi hodinu, až kým mi nezazvonil telefón. „Nechaj tak,“ povedal Zayn, ale ja som len pokrútila hlavou. „Nie, volá mi Andy alebo mama. A ani jedna by mi nedala šancu na vysvetlenie, ak by som to zložila,“ pošepkala som mu do vlasov, keď sa venoval môjmu krku. Jemne som sa odtiahla a zdvihla telefón. „Haló ?“ ozvala som sa do telefónu. „Kde si Diana Dančová ? Si si vôbec vedomá, že si ma nechala v spoločnosti štyroch úchylov ?“- „Prepáč Andy, už letím.“-„Hej neskladaj! Ty si so Zaynom ?“ –„Áno“- „A už ťa pobozkal ?“- „Áno“ -„Ooh zlato, chalani poprosím si presne 50 libier. Ďakujem. Prepáč som späť. Okej čakáme ťa.“ v telefóne to píplo. „Oni sa stavili!“ vykríkla som do tmy a Zayn sa prestal venovať zapletaniu mojich vlasov. „To boli určite chalani,“ usmial sa na mňa a ja som mu vlepila pusu na nos. „Poď, musíme ísť. Čakajú na nás,“ snažil sa protestovať, no ja som neoblomná. Chytili sme taxík a tak sme boli späť za desať minút.

Pohľad: Andy

„Harry, mohol by si s tým prestať ?“ tentoraz to už bolo naozaj otravné. Už asi piaty krát mi sa mi Harry snažil dať ruku okolo pliec a tým si ma privlastniť. „Toto ma mučí !“ povedal a zadíval sa na mňa šteňacím pohľadom. „Miláčik, mne je to vrcholne jedno.“ Pozrela som sa na neho ja svojím vražedným pohľadom. „Ty si mi povedala Miláčik ?“ na jeho tvári sa začal tvoriť arogantný úsmev. „Tak hovorím každému. Aj svojmu psovi.“ Toto ho sklamalo. „Nebuď na neho zlá... On sa len nemôže vyrovnať s faktom, že ho dievča odmieta.“ To už Louis schytal vankúšom do hlavy. „Kde toľko trčí ?“ nervózne som si poklepkávala nohou. „Ponáhľaš sa niekam ?“ spýtavo sa na mňa Harry zahľadel a ja som len odvrkla. „Mám schôdzku.“ Teraz sa napol ako struna. „Môžem vedieť s kým ?“ toto bolo od neho drzé. „A čo si ty ? Môj otec ?“ začala som drzo ja. „Povedz to, lebo inač...,“ lúskol prstami a ja som sa ocitla v zajatí troch bláznov. Louis mi držal ruky, Niall nohy a Liam sa len s úsmevom prizeral. „budem veľmi krutý.“ Začal ma štekliť. Nič by mi nepomohlo a tak som začala kričať. O chvíľku dobehla Dida so Zaynom a držali sa za ruky. Keď ma zbadala, pustila ho a začala sa chytať za brucho. Ešte aby jej bolo do smiechu. „No ?“ Harry prestal a zastavil sa pár milimetrov od mojej tváre. „S posteľou ty exot!“ skríkla som mu do tváre. Louis ma pustil a už sa smiechom váľal na zemi. „Harry... ty žiarliš.... na .... posteľ !!!“ snažil sa cez smiech vykoktať Niall. Harry na mňa len trpko pozeral a ja som mu ukázala jazyk. Detinské, ja viem. „Už by sme mali ísť.“ Povedala som a kývla hlavou na Didu. Ona smutne prikývla. Zayn jej podal fixku a ona mu niečo načmárala na ruku. Tipujem to na číslo. Ja som svoje číslo nedala nikomu. Len som im všetkým zakývala a už som ťahala Didu za ruku. Bez slova sme sa vrátili do hotela. Obe sme boli unavené na dlhé nočné debaty a tak sme si obe popriali dobrú noc a ja som zavrela dvere na svojej spálni. Ani som sa nehodlala prezliecť. Z Harryho trička bola cítiť vôňa, ktorá ma úplne opantala a ja som upadla do ríše snov.

Ahoj, dnes to bolo troška dlhšie a to len preto, že som včera nič nepridala. Veľmi sa ospravedlňujem a všetkým, ktorí čítajú túto ffku ďakujem. Ale o jedno by som Vás predsa len poprosila, potešili by ma komentáriky :-). Skúste mi tam napísať, čo podľa Vás sa v ďalšej časti stane... Vaša rorXD

I don´t believe 2.~

 Len som stiahla Didu zo sebou a nechala sa viesť. Dostali sme sa do nejakého stanu. Bol tu hluk, ale podstatne menší ako vonku. Bolo tam veľa ľudí so slúchadlami a takými strojčekmi. Zastavil sa a ja som do neho skoro nabúrala. Dida sa nezastavila a vpálila do mňa. „Hej!“ hukla som a buchla ju do pleca. „Čo je? Nepovedala si že mám zastaviť a...“ zrazu sa jej pohľad zastavil a ja som sa otočila jej smerom. Preboha! Stojíme pred celou skupinou One Direction, hádame sa a ja tu stojím v poliatom tričku. „Harry, Harry! Pošleme ťa po kávu a ty... musím ťa prevychovať.“ Zahlásil Louis a Niall sa rozosmial. Tak krásne sa smial. „No, my by sme mali...“ otočila som sa celá červená k Dianke, ale niekoho ruka ma zastavila. „Počkaj, nemôžem ťa nechať takto.“ Povedal Harry a rukou ukázal na moju škvrnu. „To nevadí, kúpim si budnu.“ Len tak som nadhodila. „Na, obleč si to.“ Hodil mi nejaké tričko. „No, dobre...ale to sa mienite pozerať ?“ všetci sa zasmiali a otočili hlavy dozadu. Rýchlo som zhodila blúzku a navliekla tričko. „Už!“ povedala som a blúzku som hodila Dide. Predsa len, má podstatne väčšiu tašku ako ja. Zrazu sa Niall postavil, pristúpil ku mne a stisol ma v medveďom objatí. Keď ma konečne pustil a ja som na neho dosť prekvapene pozerala, prstom ukázal na moje tričko. „Free Hug, veľmi vtipné.“ Povedala som a môj pohľad bol zavŕtaný do Harryho očí. „Prišli ste na koncert ?“ prehovoril Liam, ktorého som si všimla až teraz. „Och, áno. Sme veľké fanynky.“ Drgla som do Didy a tá sa začala nepochopiteľne smiať. Keď si ju všimol Zayn, bolo do smiechu už aj jemu. „Čo ti je ?“ pošepkala som jej do ucha, práve vo chvíli jej nádychu. „Čakám, kedy sa zobudím!“ povedala dosť nahlas, ale našťastie naším jazykom.  „Čo povedala ?“ spýtal sa Zayn, ktorý nemohol z Didy spustiť oči. „Nič podstatné.“ Snažila som sa to zakecať. Aj sa mi to podarilo. „Chlapci, mali by ste ísť.“ Prišiel Paul. Poznala som ho z fotiek. „Budeme radi ak na nás počkáte.“ Povedal Liam a chalani prikyvovali.  „Nie, my vás nechceme obťažovať. Máte veľa práce a...“ Harry mi rukou zalepil ústa. „Proste nás počkajte!“ povedal a ja som prikývla. Vybehli von zo stanu a Dida sa zviezla na ich pohovku. „Chápeš to ? Na milión percent sa teraz zobudím, lebo som od únavy zaspala v hotelovej izbe. Povedz, že je to pravda, že je to celé reálne. Prosím, povedz to!“ tentoraz mi potriasla rukou. „Dida, ani ja sama tomu neverím. Neverím, je to celé také... Pamätáš ? Celé toto bol len plán a ono to vyšlo! Nechápem, proste to vyšlo.“ Povedala som a sadla si k nej. „Dievčatá, dáte si niečo ?“ pristúpila ku nám mladá žena, mohla mať tak 35 rokov. „Dala by som si pohár vody a prosím aj kamarátke.“ Otočila som sa na ňu. „Hneď....“ a už jej nebolo. Zavrela som oči a oprela sa o jej plece.

Musela som zaspať, pretože keď som otvorila oči, neopierala som sa o Didine plece, ale o niečo mäkké. Zamrkala som, aby sa mi zrak rozostril a zbadala som kučeravé vlasy. Dida veselo konverzovala so Zaynom v rohu stanu a Louis, Liam a Niall hrali pokémonov. „Prepáč, ja som nevedela.“ Zdvihla som hlavu a ospravdelňujúco sa na neho zadívala. Až kým som si všimla, že aj on spí. Bol taký roztomilý. No ruka, o ktorú sa opieral, mi už pomaly tŕpla. Jemne som sa ju snažila vyprostiť z jeho zajatia. „Uhm, hej,  čo je?“ otočil sa a svoj zelený pohľad zavŕtal do mojich oči. „No, my sme asi zaspali.“ Povedala som a už som sa zdvíhala, ale on ma rukou stiahol späť. „Nie, si dobrý vankúš.“ Zamrnčal a spal ďalej. Ja som sa len zasmiala a samozrejme sa prispôsobila. 

KAY |príbeh| ~2

2~
Na toto slová nepotrebujem, možno len pár. Zranil moje city, to dokáže len on.. Ako som mu mohla veriť, že ma nepodvedie. Vedela som, že sa s ňou bude olizovať, vždy dostane to čo chce..
Rozhodla som sa, že vôbec nepôjdem za Lyn a Jane. Nechce sa mi to im vysvetlovať, tak som si zmenila smer a vydala sa na cestu domov, aj keď o pol hodinu začína škola.
Doma som treskla dverami. Našťastie, nikto nebol doma, takže to nemusím vysvetlovať svojej mame. Tašku som hodila do izby na postel a šla som do maminej izby. Pýtate sa prečo? Jednoducho pre cigarety.
Nikdy som nechcela začať fajčiť ale pri Zaynovi, ktorý ma na to naviedol, sa nedalo..
Otvorila som skriňu, zobrala som si stoličku aby som dočiahla na poličku, v ktorej boli aj cigraty. Vyhádzala som mamine oblečenie na postel aby som sa lepšie dostala k cigaretám.
"Len jeden balík?" Mali tam byť predsa dva balíky cigariet. Žeby moja mama, zas začala fajčiť? Tým pádom, to je zlé... budú mi ubúdať cigarety.
Vytiahla som si päť cigariet, vložila do úst a zapálila každú jednu.. Nestačí mi jedna, vôbec to nepomôže na nervy..
Vydychovala som bieli až sivý dym z cigarety no, ako zákon schválnosti, niekto zvonil...
Nikdy ma nenapadlo pozerať sa cez kukátko, tak ani teraz. Predsa to bude iba poštárka alebo jedna z tých maminích kamarátok..
"Nebola si s Lyn a Jane, nebola si ani v škole tak budeš tu.." Vtrhol do bytu.
S plného hrdla som zakričala.
"Čo tu sakra robíš?" Sotila som ho..
Iba sa na mňa zamračil, šak prečo nie. Neznášam, keď niekto nahodí len grimasu, no pri tom čakáte na jeho ústnu odpoveď.
"Vypadni. Čo tu vlastne chceš?"
Opýtala som sa ho ale tento raz už slušnejšie.
"Chcem ti to vysvetliť. Nevyzeralo to tak ako si sa na to ty pozrela. Ona ma začala..." Prestal. Myslím, že mu to robilo zle vysloviť to slovo..
"Jasné! Zas všetko ona.. Cheryl tamto.. Cheryl sa vrhla na mňa.. Prečo si nedokážeš jednoducho priznať pravdu, že ťa to so mnou už nebaví?" ..
Som citlivá. Z oka sa mi po líci, kotúlala jedna veľká, horúca slza. Zayn, sa iba priblíž, moju tvár chytil do jeho rúk, a jemne pritlačil jeho pery na moje. Viete, že jemu sa odolať nedá? Ale, keď si pomyslím, že mi vrazil nôž do srdca.. automaticky som sa do neho odstrčila..
"Prosím, toto už na mňa neskúšaj.. dúfam že máš jej číslo uložené v mobile, aby si nebol teraz sám.. Vypadni!"
"Nesmrdí tu niečo?" Nadvihol jedno obočie..
"To nech ťa, nezaujíma.. počkať.. Kurva" Ja som tie cigarety hodila na postel! Viem, že toto je môj koniec fajčenia, ak toto zistí mama, som mŕtva do minúty..
"Šibe ti?" Zas naráža, prečo ho to zaujíma? Tam nech si ide za Cheryl, ktorá ako viem, už má ďalšieho chlapca..
"Povedala som ti aby si vypadol, čo tu ešte robíš?" Nič. Žiadny pohyb. Stojí ako obarený vo dverách a hladí na mňa ako na svätú matku Terezu..
Chytila som ho za ruku a ťahala som ho pri dvere..
"Kurnik prest-" Zas, teraz mám zmiešané pocity a myšlienky..
Neviem sa rozhodnúť, či dovoliť mojim perám aby boli na tých jeho.. alebo sa robiť na drsnú babu, ktorá o neho už nemá záujem a to totálny.. Mám aj na lepšieho.

Rellly? :)

No, aké máte pocity z druhej časti? :) Mne sa moc nepáči.. ale keď sa bude Vám :) 

Prosím, komentíky!

#Tá 

KAY |príbeh| ~Úvod / ~1

ÚVOD!~
Návrt do školy je každý rok iný. Videť opäť všetkých .. aspoň tu mám svoje najlepšie kamarátky Lyn a Jane. Kamarátky už od strednej a preto sme naše priatestvo nazvali 'nerozlučitelné'. Každá si žije svôj sen sama, no ja zo svojou polovičkou.. so Zaynom.
Som zvedavá ako si užil leto bezomňa.. U mňa to bolo niečo hrozné, byť dva mesiace bez svojej lásky a ktomu sa obávať že Vás podvedie.. A keď o tom hovoríme, som zvedavá ako to prežila naša hviezda školy Cheryl. Na každého sa lepí a pretvaruje sa ako keby s ním bola najlepšia kamarátka... v tomto sa bojím o Zayna. Tento rok si chcem užiť tak isto ako ten minulý, v ktorom som sa zabuchla do Zayna. Jednoducho si ho chcem užiť naplno ako sa dá, byť každú jednu minútu s nimi a s ním.. a už len preto, že ma pomenovali Kay.. | Volám sa Kayne ale všetci ma volajú Kay |
1~
Vidím ich opäť. Úsmev na tvári a náruče otvorené pre moje objatie.. Nestrácala som ani minútu, moje nohy sa rozbehli a skočnila som v ich objatí..
"Chýbali ste mi.." Vtiskla som im letmú pusu na líce..
"Ty nám viac.." Dodala Lyn a obajala ma silnejšie..
"Už sa teším, na tie naše zábavné chvíľe..." Šťuchla do mňa Jane a milo sa usmiala..
Dala by som za tie dve duše s humorom, myslím že všetko..
"Nevideli ste náhodou Zayna? Teším sa na ňho, moc mi chýbal.." Postavila som sa preDnich a čakala na ich zábavnú reakciu, ktorú zasek nahodia..
"Myslím, že som ho videla v jedálni ale neviem či tam ešte bude.." Začala Jane.
"To je jedno, ďakujem! Aspoň si zas prezriejm túto mučiareň.." Usmiala som sa a smerovala som do jedálne.
Myslela som že som pomaly zabudla, kde je ale v tejto škole sa určite vyzná každý...
Cestou som našla aj svoju triedu, v ktorej bolo nehorázne veľa zábavných spomienok..
Našla som aj našu oblúbenú chodbu, ktorá bola popísaná s našimi menami.. Čudujem sa, že to ešte nevymazali..
Konečne som vydela veľký nápis 'Jedáleň'.. Otvorila som dvere a veľkým krokom som vošla dnu.
"Uff, násjť tu Zayna.." V našej jedálne, bolo dosť ľudí.. Nechcelo sa mi tu hladať  Zayna aj stou jeho partiou.. ale túžba ho vidieť bola väčšia..
Prebrodila som sa cez dav ľudí, keď som to uvidela.. Zradil ma. Po tom všetkom, čo mi narozprával.. že ma miluje nadovšetko a nikdy ma neodpustí, to aj tak urobil. Mala som dobré myšlienky. Vedela som že Cheryl, ho aj tak dostane a aj sa tak stalo. Žiadne slová som nenašla, na to aby som sa ho niečo opýtala, len som dokázala vysloviť to jeho posraté meno..
"Zayn?" .. Nebudem sa hrať na city, tak som nedovolila ani tomu aby mi z oka vypadla aspoň jedna slza. Iba som s veľkou nechuťou, s nohou kopla do zeme a hneď som aj smerovala naspäť za Lyn a Jane..
"Počkaj, Kay. Ja ti to vysvetlím.." Iba na mňa zakričal, neunúval sa ísť za mnou a vysvetliť mi to, nie.

Kay

Lyn(blond) a Jane(brunet)

Prosím, komentíky.. a ďalšie časti bude skôr :) (y) 

#Tá 

rorXD

Rozmýšľam, či vám pridám ďalšiu časť... možno by ma presvedčil komentár :D

Hoyky !

Ahoj, volám sa Julka a som autorka ffky I don´t believe. Dúfam, že sa Vám ffka bude páčiť a že sa k nej budete vyjadrovať. Potrebujem kritiku aby som vedela, čo vylepšovať :D. Budem sa podpisovať rorXD a pod touto prezývkou budem dúfam pridávať aj iné príspevky. Už teraz Vás mám všetkých rada :-) rorXD

I don't believe 1~

1. kapitola I don´t believe
 „Wow!“ bolo jediné slovo ktoré zo mňa vypadlo. „Máš recht...“ kontrovala mi Dida. Stáli sme pred London Eye. Áno my dve, iba my dve. Bol to náš sen. Dostať sa sem, bez rodičov a stretnúť tých najbombovejších spevákov. To posledné sa nám ešte nepodarilo, no prvý krok je tu. „Mali by sme ísť na hotel, nemienim so sebou tie kufre ťahať po celom Londýne!“ buchla ma Dida do pleca, a tým ma prebudila zo zasnívania. Mali sme dosť peňazí z brigád, plus bohaté vreckové od rodičov = úžasný hotel v centre mesta a nakupovanie na Oxford street. Dida a ja sme kamošky od škôlky, vieme o sebe to najtajnejšie a zároveň to najlepšie. Mám ju veľmi rada a bez nej by som túto cestu neabsolvovala. Obe máme 17 rokov, ale závratne sa líšime vo výzore. Ja mám dlhé pokrútené blond vlasy a žiarivo modré oči, ona je dlhovlasá hnedovláska s očami ako čerstvo poliata tráva. Keď sa do nich zahľadím , mám pocit, akoby som sa strácala v hĺbkach jej duše. Preto ma nikdy neoklame. Ten tmavý záblesk sa dá jasne zbadať, v momente jej lži. Sme také protiklady a protiklady sa priťahujú. Obe sme dobré žiačky, slušne a katolícky vychované, ale čo s tým, chlapcov sme už obe mali. A zároveň sme obe pochopili, že nám tá chvíľková eufória nestojí za dni preplakané vo vankúšoch. Preto sa našimi chlapcami stali chalani z One Direction. Samozrejme imaginárne. Aj keď sme túžili po stretnutí s nimi a teraz to určite príde. Dostali sme ponuku na fotenie pre jednu známu firmu na novú dámsku kolekciu spol. šiat. Vybrali nás na jednom kástingu, na ktorý sme sa omylom dostali. A teraz máme stráviť mesiac v tomto veľkom meste.
„Dobrý deň. Som Andrea Sofranko, máme u vás izbu.“ Prívetivo som sa na recepčného usmiala. „Och áno, nech sa páči. Izba číslo 313 je vaša.“ Ešte som mu poďakovala a Dida už zastavovala výťah. „Mňa klepne! Štipni ma!“ zahulákala na mňa, po otvorení dverí našej izby. Dve veľké kreslá v strede miestnosti, stenou oddelené dve spálne, každá má samostatnú kúpeľňu. Takže, vlastne máme v jednej izbe dve spálne. Dva v jednom. To je brutál. „No, tak ja sa tu už teraz cítim ako doma! Myslím, že so zabývaním nebude problém.“ Hodila sa Dida sa na prvú posteľ a ja som sa musela prispôsobiť. Vrhla som svoj kufor k rohu postele a moja prvá cesta viedla do kúpeľne. „Bože... No, ja vyzerám!“ pohľad do zrkadla ma úplne priklincoval. Rýchlo som si rozčesala vlasy a vošla do sprchy. Teplá voda jemne dopadala na moje plecia a ja by som si konečne oddýchla, keby Dida nezvrieskla na celú izbu. „Čo to do frasa?“ vybehla som mokrá iba v hotelovom župane do spoločnej izby a všimla si ako si Dida praská kĺby na prstoch. „Ja neverím, chápeš to ?“ zakvílila na mňa a prstom mykala pred obrazovkou telky. „Iba dnes a špeciálne vonku, vystúpi skupina One Direction. Výťažok pôjde charite, ktorú chlapci sami vyberú. Srdečne uvítame aj vašu prítomnosť. Koncert bude živo sledovaný na Trafalgar Square, kde bude pódium pre hviezdy terajšieho desaťročia. Tešíme sa na Vás!“ zahlásil moderátor v celebsnews. „Ooh môj bože!“ skríkla som na celú izbu a začala vyťahovať veci z kufra. „Čo si oblečiem ?“ zahlásila Dida a ja som po nej hodila vankúš. Koncert začínal o 18:00 takže máme necelú hodinu, vďaka časovému posunu. Obliekla som si bielu košeľu, zlaté legínove nohavice, nízke mokasíny a vlasy som si rúžovou mašľou uviazala do chvosta. (http://www.polyvore.com/andy_outfit/set?id=62932828). Dida si vzala voľné tričko s Peace, čierne rifle, béžové tenisky, vlasy si skrútila do drdolu na bok a celé to prikryla klobúkom. Cez plece si prehodila svoju komickú tašku s mačkou a mohlo sa vyraziť.
(http://www.polyvore.com/dida_outfit/set?id=62933182 ). Prebehla akurát hodina takže sme meškali. „Počkaj, ja som myslela že si trošku oddýchneme, tak idem aspoň doplniť dávku kofeínu.“ Zastavila som Didu a nasmerovala si to do Starbucks. „Poprosím vás jedno čokoládové latté a jedno karamelové.“ Vyslovila som svoju prosbu, ktorú mi nadšený čašník hneď splnil. Vzali sme si latté a Dida ma už za ruku ťahala k onomu pódiu. Zrazu som do niekoho vrazila a moje latté skončilo na mojej bielej košeli a dotyčného saku. „Bože Dida, ja ťa zabijem!“ vykričala som sa a sklonila sa k mojej košeli. Zacítila som štípanie. „Čo robíš ? Oh bože!“ môj hlas snáď prehlušil všetky fanynky. Predo mnou stál sám Harry Styles s poliatym sakom. „Ou sorry, I am sorry!“ snažila som sa prekričať davy aby ma počul. Díval sa na mňa, akoby ma chcel prebodnúť , no potom mu pohľad skĺzol na moju blúzku. „Poď!“ chytil ma za ruku a ja som nevedela čo robiť.

Hi, we are One Direction!

Ahojte. Vitajte na mojom čisto novom blogu! Tento blog, bude zameraný na príbehy! .. Budú sa tu písať dva príbehy.. Jeden môj a jeden nejakej babe, ktorú sem príjmem. ♥
Volám sa Táni a pod príspevkami sa budem podpisovať... #Táni :3

HOPE YOU LIKE IT-

#Táni