Pohľad : Dianka
„Hej, to je super!“ odpovedala
som už asi na stú otázku položenú od chalanov. Najprv som sa rozprávala
s Liamom, ale neskôr došiel aj Zayn, no a Louis s Niallom sa
pridali tam, kde bolo najviac. Andy zaspala na pohovke a Harry sa k nej
potichúčky pritúlil, až mi to bolo smiešne. Ja som chcela, aby si ma všímal
Zayn, no on nejak, nejavil záujem. Preto ma prekvapila jeho otázka : „Nechceš
sa ísť prejsť ? Ju Harry tak skoro nepustí.“ Ukázal prstom na dvojku na pohovke
a ja som sa zasmiala. „Tak, prečo nie ?“ kývla som a so Zaynom sme sa
za trápneho ticha vydali zo stanu. „Kam ?“ hlavou som naznačila otázku. „No,
mám pár miest. Teda ak tam chceš ísť? Je tma a neviem ako si na tom
z energiou. Možno to bude dobrodružstvo.“ Posledné slovo preniesol
s vtipným výrazom v tvári. „Hor sa do dobrodružstva!“ a vyrazila
som vpred. „Uhm, Dida ?,“ otočila som sa z otázkou v očiach, „ideš
opačne.“ Prekrútila som očami a vrátila som sa k nemu. Bez
rozmýšľania som ho chytila za ruku a keď sa prekvapene zadíval, nenapadlo ma
nič iné ako : „Ty vedieš!“ a rukou som naznačila smer. Ťahal ma asi pol
hodiny, až sme sa ocitli na moste, vedúcom ponad Temžu. Bola nádherne
vysvietená a keďže most bol dosť vysoko, bol odtiaľ nádherný výhľad na
mesto. „Wow, sem berieš baby na prechádzky?“ otočila som sa na neho
a žmurkla. Len sa zasmial a vyťahoval cigarety. „Nekaz mi to!“
povedala som a s úsmevom som mu krabičku z ruky vytiahla.
Schovala som ju do vrecka riflí a ďalej pozorovala nočný Londýn. „Vieš, že
si poriadne drzá ?“ postavil sa vedľa mňa a keď som sa na neho pozrela,
prstom mi frnkol do nosa. „Hovoria to o mne.“ Prehodila som do ticha.
„Pozri, asi by som na to nemal ísť tak rýchlo, to je Harryho parketa ale,“ čo ?
o čom to hovorí?, „ja sa bojím, že mi utečieš.“ Zdvihol mi rukou hlavu
a zadíval sa mi hlboko do očí. „Ak je to na teba rýchlo tak...“ zastavila
som ho mojím prstom na jeho ústach. On sa usmial, jednou rukou mi zobral ruku
z jeho tváre a druhou mi prešiel jemne po líci. Zasa sa mi zadíval do
očí, ale teraz sa jeho tvár začala približovať. Nechcela som ho zastaviť
a tak sa ani nie o sekundu jeho pery obtreli o tie moje
a on ma veľmi jemne pobozkal. Bolo to to najkrajšie čo som kedy zažila.
Odtiahol sa a ja som čakala bezvedomie. Keď neprichádzalo, moje ruky
skončili na jeho krku a moja prosba bola vyslovená nahlas : „Ja ešte
chcem!“ a dupla som si nohou aby to nabralo ten pravý detský štýl. Zasmial
sa tým svojím brutálnym úsmevom a pritlačil ma k stĺpu mosta. Takto
sme sa tam zamestnávali asi hodinu, až kým mi nezazvonil telefón. „Nechaj tak,“
povedal Zayn, ale ja som len pokrútila hlavou. „Nie, volá mi Andy alebo mama.
A ani jedna by mi nedala šancu na vysvetlenie, ak by som to zložila,“ pošepkala
som mu do vlasov, keď sa venoval môjmu krku. Jemne som sa odtiahla
a zdvihla telefón. „Haló ?“ ozvala som sa do telefónu. „Kde si Diana
Dančová ? Si si vôbec vedomá, že si ma nechala v spoločnosti štyroch
úchylov ?“- „Prepáč Andy, už letím.“-„Hej neskladaj! Ty si so Zaynom ?“ –„Áno“-
„A už ťa pobozkal ?“- „Áno“ -„Ooh zlato, chalani poprosím si presne 50 libier.
Ďakujem. Prepáč som späť. Okej čakáme ťa.“ v telefóne to píplo. „Oni sa
stavili!“ vykríkla som do tmy a Zayn sa prestal venovať zapletaniu mojich vlasov.
„To boli určite chalani,“ usmial sa na mňa a ja som mu vlepila pusu na nos.
„Poď, musíme ísť. Čakajú na nás,“ snažil sa protestovať, no ja som neoblomná.
Chytili sme taxík a tak sme boli späť za desať minút.
Pohľad: Andy
„Harry, mohol by si s tým
prestať ?“ tentoraz to už bolo naozaj otravné. Už asi piaty krát mi sa mi Harry
snažil dať ruku okolo pliec a tým si ma privlastniť. „Toto ma mučí !“
povedal a zadíval sa na mňa šteňacím pohľadom. „Miláčik, mne je to
vrcholne jedno.“ Pozrela som sa na neho ja svojím vražedným pohľadom. „Ty si mi
povedala Miláčik ?“ na jeho tvári sa začal tvoriť arogantný úsmev. „Tak hovorím
každému. Aj svojmu psovi.“ Toto ho sklamalo. „Nebuď na neho zlá... On sa len
nemôže vyrovnať s faktom, že ho dievča odmieta.“ To už Louis schytal
vankúšom do hlavy. „Kde toľko trčí ?“ nervózne som si poklepkávala nohou.
„Ponáhľaš sa niekam ?“ spýtavo sa na mňa Harry zahľadel a ja som len
odvrkla. „Mám schôdzku.“ Teraz sa napol ako struna. „Môžem vedieť s kým ?“
toto bolo od neho drzé. „A čo si ty ? Môj otec ?“ začala som drzo ja. „Povedz
to, lebo inač...,“ lúskol prstami a ja som sa ocitla v zajatí troch
bláznov. Louis mi držal ruky, Niall nohy a Liam sa len s úsmevom
prizeral. „budem veľmi krutý.“ Začal ma štekliť. Nič by mi nepomohlo a tak
som začala kričať. O chvíľku dobehla Dida so Zaynom a držali sa za
ruky. Keď ma zbadala, pustila ho a začala sa chytať za brucho. Ešte aby
jej bolo do smiechu. „No ?“ Harry prestal a zastavil sa pár milimetrov od
mojej tváre. „S posteľou ty exot!“ skríkla som mu do tváre. Louis ma pustil
a už sa smiechom váľal na zemi. „Harry... ty žiarliš.... na .... posteľ
!!!“ snažil sa cez smiech vykoktať Niall. Harry na mňa len trpko pozeral
a ja som mu ukázala jazyk. Detinské, ja viem. „Už by sme mali ísť.“
Povedala som a kývla hlavou na Didu. Ona smutne prikývla. Zayn jej podal
fixku a ona mu niečo načmárala na ruku. Tipujem to na číslo. Ja som svoje
číslo nedala nikomu. Len som im všetkým zakývala a už som ťahala Didu za
ruku. Bez slova sme sa vrátili do hotela. Obe sme boli unavené na dlhé nočné
debaty a tak sme si obe popriali dobrú noc a ja som zavrela dvere na
svojej spálni. Ani som sa nehodlala prezliecť. Z Harryho trička bola cítiť
vôňa, ktorá ma úplne opantala a ja som upadla do ríše snov.
Ahoj, dnes to bolo troška dlhšie a to len preto, že som včera nič nepridala. Veľmi sa ospravedlňujem a všetkým, ktorí čítajú túto ffku ďakujem. Ale o jedno by som Vás predsa len poprosila, potešili by ma komentáriky :-). Skúste mi tam napísať, čo podľa Vás sa v ďalšej časti stane... Vaša rorXD
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára