Len som stiahla Didu zo sebou a nechala
sa viesť. Dostali sme sa do nejakého stanu. Bol tu hluk, ale podstatne menší
ako vonku. Bolo tam veľa ľudí so slúchadlami a takými strojčekmi. Zastavil
sa a ja som do neho skoro nabúrala. Dida sa nezastavila a vpálila do
mňa. „Hej!“ hukla som a buchla ju do pleca. „Čo je? Nepovedala si že mám
zastaviť a...“ zrazu sa jej pohľad zastavil a ja som sa otočila jej
smerom. Preboha! Stojíme pred celou skupinou One Direction, hádame sa a ja
tu stojím v poliatom tričku. „Harry, Harry! Pošleme ťa po kávu
a ty... musím ťa prevychovať.“ Zahlásil Louis a Niall sa rozosmial.
Tak krásne sa smial. „No, my by sme mali...“ otočila som sa celá červená
k Dianke, ale niekoho ruka ma zastavila. „Počkaj, nemôžem ťa nechať
takto.“ Povedal Harry a rukou ukázal na moju škvrnu. „To nevadí, kúpim si
budnu.“ Len tak som nadhodila. „Na, obleč si to.“ Hodil mi nejaké tričko. „No,
dobre...ale to sa mienite pozerať ?“ všetci sa zasmiali a otočili hlavy
dozadu. Rýchlo som zhodila blúzku a navliekla tričko. „Už!“ povedala som
a blúzku som hodila Dide. Predsa len, má podstatne väčšiu tašku ako ja.
Zrazu sa Niall postavil, pristúpil ku mne a stisol ma v medveďom
objatí. Keď ma konečne pustil a ja som na neho dosť prekvapene pozerala,
prstom ukázal na moje tričko. „Free Hug, veľmi vtipné.“ Povedala som a môj
pohľad bol zavŕtaný do Harryho očí. „Prišli ste na koncert ?“ prehovoril Liam,
ktorého som si všimla až teraz. „Och, áno. Sme veľké fanynky.“ Drgla som do
Didy a tá sa začala nepochopiteľne smiať. Keď si ju všimol Zayn, bolo do
smiechu už aj jemu. „Čo ti je ?“ pošepkala som jej do ucha, práve vo chvíli jej
nádychu. „Čakám, kedy sa zobudím!“ povedala dosť nahlas, ale našťastie naším
jazykom. „Čo povedala ?“ spýtal sa Zayn,
ktorý nemohol z Didy spustiť oči. „Nič podstatné.“ Snažila som sa to
zakecať. Aj sa mi to podarilo. „Chlapci, mali by ste ísť.“ Prišiel Paul.
Poznala som ho z fotiek. „Budeme radi ak na nás počkáte.“ Povedal Liam
a chalani prikyvovali. „Nie, my vás
nechceme obťažovať. Máte veľa práce a...“ Harry mi rukou zalepil ústa. „Proste
nás počkajte!“ povedal a ja som prikývla. Vybehli von zo stanu a Dida
sa zviezla na ich pohovku. „Chápeš to ? Na milión percent sa teraz zobudím,
lebo som od únavy zaspala v hotelovej izbe. Povedz, že je to pravda, že je
to celé reálne. Prosím, povedz to!“ tentoraz mi potriasla rukou. „Dida, ani ja
sama tomu neverím. Neverím, je to celé také... Pamätáš ? Celé toto bol len plán
a ono to vyšlo! Nechápem, proste to vyšlo.“ Povedala som a sadla si
k nej. „Dievčatá, dáte si niečo ?“ pristúpila ku nám mladá žena, mohla mať
tak 35 rokov. „Dala by som si pohár vody a prosím aj kamarátke.“ Otočila
som sa na ňu. „Hneď....“ a už jej nebolo. Zavrela som oči a oprela sa
o jej plece.
Musela som zaspať, pretože keď
som otvorila oči, neopierala som sa o Didine plece, ale o niečo
mäkké. Zamrkala som, aby sa mi zrak rozostril a zbadala som kučeravé
vlasy. Dida veselo konverzovala so Zaynom v rohu stanu a Louis, Liam
a Niall hrali pokémonov. „Prepáč, ja som nevedela.“ Zdvihla som hlavu
a ospravdelňujúco sa na neho zadívala. Až kým som si všimla, že aj on spí.
Bol taký roztomilý. No ruka, o ktorú sa opieral, mi už pomaly tŕpla. Jemne
som sa ju snažila vyprostiť z jeho zajatia. „Uhm, hej, čo je?“ otočil sa a svoj zelený pohľad
zavŕtal do mojich oči. „No, my sme asi zaspali.“ Povedala som a už som sa
zdvíhala, ale on ma rukou stiahol späť. „Nie, si dobrý vankúš.“ Zamrnčal
a spal ďalej. Ja som sa len zasmiala a samozrejme sa prispôsobila.
Rýchlo ďalšiu :)
OdpovedaťOdstrániť